Kurtizána.
Plačom saC život začína, plačom sa Gživot vždy aj koEminčí,
šťastie nCám len občas ukáže svoju tDvár.
ŠpinavéC rána máš z nocí predaných, v ktorých Gpoznáš čo ťaEmi čaká,
už dCobre vieš akú cenu život mGá.
Tvár skrývaš za make-up, s ním už to nie si ty,
známi ani matka ťa nespozná
Žiadny známi vlastne už nie sú, sú len tí ktorý zaplatia,
za tvoju česť ktorá je stratená.
REF:Tak povedz s Ckým dnes večer sGpíš
a kto dCrží v rukách tvoj Gpás.
Kto ti Amidnes uverí kto potom za lGásku zapEmilatí,
kto ťa s Ctejto biedy vysloboGdí.
Taký je život, život psov, psov túlavých, psov stratených,
ich oči sú veľké, veľké a smutné
Ako oni máš svoj rajón, svoje nárožia, svoje ulice dlhé,
tam dožívajú ráno lampy vlhké.
|