Kde bolo, tam bolo, pod našim oblôčkom,
malo dievča prsteň so zeleným očkom.
So zeleným malo, s červeným mi dalo,
ach, bože, prebože, čo to znamenalo?
A to znamenalo, že sa majú rozísť,
frajrôčka mojaa, poď ma vyprevadiť.
Vyprevadila ho až na krížne cesty,
sama nevedela o svojom nešťastí.
A on ju tam chytil za jej biele rúčky
a tam ju zahodil na Dunaj široký.
Plávaj, milá, plávaj, od kraja do kraja,
keď Dunaj preplávaš, budeš žena moja.
A ona plávala, uprostred zastala,
ach bože, prebože, takto zavolala:
A ja som si vždycky modro vyšívala,
falošným mládencom sklamať som sa dala.
Zo mňa si dievčence, zo mňa príklad berte,
falošným mládencom sklamať sa nedajte. |
Ľudové [sk]:
Ľudové [sk]:
Ľudové [sk]:
