|
|
Sima Magušinová - Nečakám Sima Magušinová - Nečakám | | Posledná káva posledné zlyhania,
zavolám čísla, čo dôstojnosť nehania
posledná pýcha, posledné žiarlenie
s krídlami na duši volaj ma po mene
posledné mračenie posledné pršanie
posledné drobnosti trúsiace sa pod tanier
a smutné myšlienky budú tiež posledné
tak biela frézia už viac mi nezvädne
R:Nečakám pomníky,podpisy, diplomy
nečakám muža, čo srdce mi nezlomí
nečakám trháky, úspechy oslavy
a sánky padnuté, vždy keď sa predstavím.
Ťažkosti prekonám v slobode ducha už
priania si nedávam už dávno pod vankúš
lež priamo v modlitbe ticho ich vyslovím
posledné kontakty so srdcom ľadovým
na stenu napíšem farbami verím si
chcem prijímať vlastné, no aj cudzie obrysy
na starý gramofón nalepím pamiatky
nech hrajú životom,nie iba na sviatky
R:Nečakám pomníky,podpisy, diplomy
nečakám muža, čo srdce mi nezlomí
nečakám trháky, úspechy oslavy
a sánky padnuté, vždy keď sa predstavím.
Posledné nevládzem posledné vzdávam to
do bani nepôjdem už iba za zlatom
už iba pre pocit pre prácu z radosti
jeden vrch s tým druhým nejak už premostím
Nečakám, nečakám, nečakám, nečakám!
Posledné pohľady čo druhým neprajú
v skúškach sa priblížim zas bližšie ku raju
už iba ozajstné skutočné slobodné
čo sami nechceme druhým už nerobme.
|
| |