Posledné dovidenia
Videl som, ako sa svetlo stráca z oblohy,
vo vetre som začul povzdych.
Ako snehové vločky pokrývajú mojich padlých bratov,
poviem toto posledné dovidenia.
Noc sa teraz prepadá,
tak sa končí aj tento deň.
Cesta teraz volá
a ja musím ísť preč.
Cez kopec a popod strom,
cez zeme, kde svetlo nikdy nezasvietilo,
popri strieborných potokoch, ktoré tečú do mora.
Pod oblakom, popod hviezdy,
po snehu v jedno zimné ráno,
konečne sa vydám chodníkmi, ktoré vedú domov.
A hoci neviem povedať,
kam ma cesta potom zavedie,
všeličo sme spolu prežili,
ale teraz prichádza deň,
kedy ti dám zbohom.
Bol som na mnohých miestach,
mnoho smútku som videl,
ale neľutujem,
ani nezabudnem
na tých, ktorí si tou cestou prešli so mnou.
Noc sa teraz prepadá,
tak sa končí aj tento deň.
Cesta teraz volá
a ja musím ísť preč.
Cez kopec a popod strom,
cez zeme, kde svetlo nikdy nezasvietilo,
popri strieborných potokoch, ktoré tečú do mora.
Tieto spomienky si budem uchovávať,
s tvojím požehnaním vykročím,
aby som napokon zabočil na chodníky, ktoré vedú domov.
A hoci neviem povedať,
kam ma cesta potom zavedie,
všeličo sme spolu prežili,
ale teraz prichádza deň,
kedy ti dám zbohom.
Všetkým vám dávam najsrdečnejšie zbohom. |
