MÁM STRACH
Niekedy sa otočím a zo strachu vybočím,
z cesty, ktorú som si vytýčil.
Strach má dávne korene, mi v mysli hrôzu naženie,
mi myseľ zatieni, mi myseľ zničí.
Dávno som sa zmieril s ním, i už som si zvykol naň,
i už s ním nebojujem, i už ho mám rád.
R: Mám strach, desivo ma objíma.
Ja nemám šťastie, nemám nič, nemám silu s vami žiť.
Sa vraždia bunky v mojej hlave.
Cítim sa byť ranený, strach mi plecia bremení,
márne čakám na to, kedy odíde.
|