V dave stojí 1300 ľudí veselých a smutných. Každý druhý tvrdí, že svet nastavil zrak na ostrov Island. Z vrások je už hore jemná tkanina, rozpárané zore, mŕtva barina, hlbočizné more.
Utrite si pery, madam, jedinýkrát zástup pri dverách, možno sa v zrkadle zbadám. Zostanem stáť pred vami celkom sám. Odhrňte si vlasy, hádam, že v očiach vám zbadám diagram. Zotrite si slzy z tváre, pomaly vám oči zatváram.
Milióny ľudí ukrytých v podzemí, ostrov Island bol práve zničený jadrovou žiarov. Živých je pár a všade iba zhluky svalov, na kope ľudia bieli a čierni. Eutanázia, podstatné zmeny. V konštrukcii svalov sa nezmenil človek, zmenil sa len názov.
Všetci utekajú skryť sa domov, všetci utekajú skryť sa do hromadných hrobov a z výšky na nich stále husto padá romantický jadrový dážď. Jadrový dážď ti do vlasov padá, farbí ti vlasy, mení ti tvár, si celá do zelena rozpálená. |
