Deň korunovačný, deň pomazaný letom,
deň, keď sa šesťročný Mozart hrá so spinetom,
deň, v ktorom pritiekol sem Dunaj ako struška,
deň, keď si tu zahryzol prvýkrát do okružka.
Deň starých kočiarov a nových kočíkov,
deň v sieťach rybárov a v sieňach vladykov,
deň, čo si vypočul reč Štúra na sneme,
deň, čo v nás zostane, keď lampu zhasneme.
Deň zatiahnutý mrakom,
deň od snežienok biely,
deň, v ktorom so žobrákom
sa Donerdome o plášť delí.
Deň, ktorým sadá si k dubovým stolom viešok,
deň, v ktorom začína, začína sa dnešok,
deň škôl a tovární, deň chlapov nočnej zmeny,
deň obyčajný deň, deň obyčajný deň,
ten deň náš každodenný, ten deň náš každodenný.
Obyčajný deň, ten deň náš každodenný,
obyčajný deň, ten deň náš každodenný.....
Nad vežami Bratislavy
každý deň sa slnko plaví,
každý deň sa nad ňou vzdúva
jeho plachta zlatom napätá.
Nad vežami Bratislavy
každý deň sa slnko plaví,
každý deň, každý jeden deň
si to slnko pamätá.
|