Kdesi v uliciach, psychopati v botaskách,
spútaný, na úteku, brácho toto neni rozprávka,
tvária sa nevinne, zapadajú do vzorca verejnosti,
ich verejný strach hostí, napĺňa ak zvuk praskajúcich kosti,
často krát inteligentný nie tí sprosty,
suveníri, amulety z ľudskej kostri,
sused, spolužiak, bývali, bývala,
všetky vrstvy sa vrstvia kde výchova za mlada už zlyhala,
pohľady do pekla, keď každý večer matka sa k inému sypala,
otec to nezvládal tak po nociach pijaval,
deti z lásky bez lásky remeňom bijaval,
aj to je fáza zrodu psychopata,
ne jedného mestského kata,
toho, čo zabil brata, matku aj tata,
žiadna búrka nieje bez lejaká,
v publiku nespoznaš psychopata,
v hlave ho to k činom láka,
ak male deti mláka,
jeho mysel iba na správnu príležitosť čaka,
ak čatár, v tme číha ak panter, šakal,
potrebuje to ak dávku, ibe vtedy sa cíti voľný ak šarkán,
keď praskajú väzivá ak múri paneláka,
obrana je mizivá, golier škrtí ak ruka zákona, rana do pažeráka,
po brade mu tečú sliny, keď sa ukája na bolesti iných,
všetko ma predom pripravené, nič nenehá na náhodu,
vezme ti život v tme a všetci uveria, že si mal nehodu,
on ťa vidí ani o ňom nevieš,
on ťa cíti aj keď ty nechceš,
on je reálny Hitman v tvojom meste,
sedi oproti a nevidíš to na jeho geste,
sa usmieva, keď v uliciach sa stmieva,
ak kráča s nožom v ruke a tu svoju si spieva,
planoval to celé dni v noci pri stole,
pakel cíg, flaša domacej, ráno prvý v kostole,
bones roller, v štore, dáva si zborové,
oni tvária sa nevinne, ak deti z Narnie,
sú to nadaný herci, šelmi z prérie,
bez dôvodu cak-cak...cak-cak,
ratz-fatz, ani nevieš ak bez debat si pa-pa...pa..pa
|