Počúvaj, to ticho hovorí s nocou,
bez slov a kvet nájde hneď stráň.
Neváhaj, pri krokoch ospalých chodcov,
držať ju za štíhly pás.
Načúvaj tajomnej pesničke ticha,
do taktu plynie s ňou čas.
Načúvaj, spočiatku tichúčko vzdychaj,
časom však zosilnie hlas.
To ticho do uší bije,
to ticho do uší bije,
to ticho do uší bije,
hanbou sa červená,
hanbou sa červená,
zbohom.
Buráca, musí, veď žije,
buráca, musí, veď žije,
buráca, musí, veď žije,
veď žije.
Ticho, ticho, ticho ....
To ticho si hľadá svoj tón.
Počúvaj, ticho je v korunách stromov,
na chvíľu zatajme dych.
Počúvaj, môžeš si odniesť ho domov,
aj v dlaniach zatvorených,
zatvorených, zatvorených.
|
