Pozerám sa na hviezdy
a vidím teba.
Pozerám, ako tečie rieka,
ako osud uniká pomedzi prsty človeka.
Neviem, prečo je toľko dní,
kedy musím ísť za tmou,
kedy slnko nevyjde
a nádej predsa príde.
Ja netuším, koľko je slov,
ktoré musím zamlčať.
Pre lásku?
Pre boj?
Pre mier a chlad?
Prečo musím toľko vecí zamlčať?!
|