SLÁVIK A RUŽA
AmiPrichádzam s Emirozprávkou
Amiktosi juEmi našiel Amipod malou Emiazalkou.
Tá rozprávka začína : „ Bol jeden kaštieľ...“
1.AmiBol jeGden Ckaštieľ na Gkonci sveta.
DmiDnes už vám Fnepoviem, Ekde presne stál.
FA v jeden BveFčer Cna sklonku leta
Dmiv ružovej Fzáhrade Ezačínal bál.
2. Kvietky si oči umyli rosou,
aby sa páčili, keď príde kráľ.
A keď si už štrngli Mesiačik s nocou,
tíško si nôtili, Enech žije bál. G,F,E,Ami,G,Ami,G
3. Každý sa bavil, šantil a skákal,
keď vtáčí orchester do tanca hral.
Len v kúte tmavom slávik sám plakal
za malou ružičkou, ktorú rád mal.
4. Ružička moja, prečo ma trápiš,
keď ti chcem zaspievať, keď ti chcem hrať?
Lupienok daj mi, skôr, než ho stratíš,
budem ťa polievať, Eveď ja ťa rád.G,F,E
5. Ružička biela vybehla z poľa
a v kúte dvorany ostala stáť.
Aj kvietok cíti, keď láska volá
a keď ho poleješ, odkvitne rád.
6. Netušil nikto, čo sa tu stane,
jediným svedkom bol mesačný spln.
Zabudla ruža na ostré dlane
a malé srdiečko Eprepichol tŕň. G,F,E
7. Keď ráno kvietky išli späť domov,
našli spať slávika svoj večný sen.
Plakali všetky nad jeho hrobom,
na ktorom rozkvitol ružový ker.
AmiA z tejto Gpesničky Amiuž iste Gviete, Amiako toG chodieva Amina tomto Gsvete, Dmiak večerG pôjdete, Dmikde ruže Gkvitnú, Fhneď sa k nim netlačte, občas i Epichnú.
|