SLÁVIK A RUŽA
[Ami]Prichádzam s [Emi]rozprávkou
[Ami]ktosi ju[Emi] našiel [Ami]pod malou [Emi]azalkou.
Tá rozprávka začína : „ Bol jeden kaštieľ...“
1.[Ami]Bol je [G]den [C]kaštieľ na [G]konci sveta.
[Dmi]Dnes už vám [F]nepoviem, [E]kde presne stál.
[F]A v jeden [Bb]ve [F]čer [C]na sklonku leta
[Dmi]v ružovej [F]záhrade [E]začínal bál.
2. Kvietky si oči umyli rosou,
aby sa páčili, keď príde kráľ.
A keď si už štrngli Mesiačik s nocou,
tíško si nôtili, nech [E]žije bál. [G, F, E, Ami, G, Ami, G]
3. Každý sa bavil, šantil a skákal,
keď vtáčí orchester do tanca hral.
Len v kúte tmavom slávik sám plakal
za malou ružičkou, ktorú rád mal.
4. Ružička moja, prečo ma trápiš,
keď ti chcem zaspievať, keď ti chcem hrať?
Lupienok daj mi, skôr, než ho stratíš,
budem ťa polievať, [E]veď ja ťa rád.[G, F, E]
5. Ružička biela vybehla z poľa
a v kúte dvorany ostala stáť.
Aj kvietok cíti, keď láska volá
a keď ho poleješ, odkvitne rád.
6. Netušil nikto, čo sa tu stane,
jediným svedkom bol mesačný spln.
Zabudla ruža na ostré dlane
a malé srdiečko Eprepichol tŕň. [G, F, E]
7. Keď ráno kvietky išli späť domov,
našli spať slávika svoj večný sen.
Plakali všetky nad jeho hrobom,
na ktorom rozkvitol ružový ker.
[Ami]A z tejto [G]pesničky [Ami]už iste [G]viete, [Ami]ako to[G] chodieva [Ami]na tomto [G]svete, [Dmi]ak večer[G] pôjdete, [Dmi]kde ruže [G]kvitnú, [F]hneď sa k nim netlačte, občas i [E]pichnú.
|
Dara Rolins:
Dara Rolins:
Dara Rolins:
Dara Rolins:
