Každý deň sa dejú veci, čo nie sú nachystané,
treba si vážiť čo máš, život není samet,
za sekundu v depresii nechty dokusané,
to čo je tu dneska možno zajtra neostane.
Rob to tak aby si potom mohol povedať,
že to čo sa ti stalo dneska si fakt nechcel doj*bať,
zlomené kolená, gebula sklonená - unavená,
nemôžeš sa dívať nato jak stúpa dym z plameňa.
Znamená to iba to, že sú sutiny z kameňa,
z toho čo si roky budoval je p*ča slamená,
čo?, spálená, a neostalo nič,
to čo chceš vrátit späť, si môžeš nakresliť.
Preto, si váž čo máš, nevieš ktorý deň je to naposledy,
druhá šanca není k*rva ktorá dojde inokedy,
zubami, nechtami, očami, strážim päsťami,
to čo je moje more neutečiem medzi prstami, preč.
Viem načo j*bať a nad čím sa zamyslieť,
lebo všetko čo doj*bem sa mi píše na účet,
a pokiaľ nezaplatím ma nepustí turniket,
do ďalšieho kola takže už nemôžem neuspieť.
/SKREČE/
Stratené mesto, padlo na miesto,
cieľ je na milión kilometrov,
nechutne ďaleko špinavou cestou,
nedá sa obísť - oj*bať lesťou.
Tak o to viac to bolí, keď o to celé prídeš,
a sú to malé veci, čo menia celý príbeh.
Nastane bod zlomu, stane sa to hocikomu,
je to zložité jak dať dokopy kocku rubikovu.
Zlomené ruky, zlomené srdce,
zlomená chrbtica, šokujúce,
oznámi to celé vlny paralyzujúce.
Jak sol do rany, nezájem si osr*ný,
ostanú len silné kusy - slabé hádžu do jamy,
a stratený je ten kto si mýli pojmy z dojmami,
toto je Separ, Rebel - Smart prij*baný.
REBEL:
Kamarát maj na pamäti, nadobúdaj, nezabúdaj lebo sú to,
veci neoddeliteľné, spojené s tebou jak puto.
A keď sú rázom preč, tak je ti ľúto,
nedám im čo je moje, vtedy obranou je útok.
Je to nepríjemné, tvrdé ako lácné whiskey,
alebo jak kopance opätkami na ohryzky,
preto váž si, stráž si svoje, a svojich blízkych,
čo pomocné oko vpred, pre vyj*bané zisky.
Iba slepý neveriaci, nevidí kam vedú kroky,
poznanie mení skóre, jak pokutové kopy,
systém urče deväť z desať nepochopí,
ako to že všetko naokolo kam pozrieš je z ropy.
Ľudia prichádzajú, odchádzajú ako zvaný hosť,
neprestajne, ľahostajní k veciam ktorých není dosť,
z pokoja a mieru, je strach a zlosť,
nechápu že to čo majú nie je samozrejmosť.
/SKREČE/ |
Separ:
