Kto môže rozprávať mi ak máme nebo,
Kto môže povedať cestu keby bola;
Mesačný svit, cezmína, Sapfóina kométa,
Anjelske slzy pod stromom.
Hovoríš zlomeným ránom
Tak pozeráš na novú polárnu žiaru,
Oblak v karmínovej, kľúč od neba,
Jedna láska vyrezaná v Acajou*
Jeden mi rozprával o čínskych ružiach,
Tisíc nocí a jedna noc
Posledný obraz Zeme, koniec noci
Odtieň tmavobelasej a modrej.
Nový Mesiac vedie ma do
Lesíka snov a ja sledujem.
Nový svet, ktorý čaká pre mňa;
Môj sen, moja cesta.
Viem, že ak mám nebo
Nie je tu nič po čom túžiť.
Dážď a rieka, svet divov
Smie byť rajom pre mňa.
Vidím Slnko,
Vidím hviezdy.
* = rastlina
|