Vždy, keď padá dážď,
zavriem oči a počúvam.
Môžem počuť osamelý zvuk
nebies, ako plačú.
Naslúchaj dažďu,
už sa opäť blíži.
Počuj to v daždi...
Cítim dotyk slz,
ktoré padajú,
nebudú padať navždy...
Na ceste,
kde pretečie deň
všetko prichádza,
všetko odchádza.
Naslúchaj dažďu (dažďu),
už sa opäť blíži (opäť).
Počuj to v daždi (v daždi)...
Neskoro v noci
sa odlúčim,
počujem ako ma voláš...
...a moje meno je v daždi...
Lístie na stromoch... šepká...
Hlboké modré more... tajomstvo...
Aj keď tento okamih končí,
nemôžem pustiť tento pocit.
Všetko príde ešte raz,
v zvuku padajúcom dole,
oblohy ako plače.
Počujem svoje meno v daždi.
|