V noci keď zaspíme, niečo nám kradnú –
Tú trochu nádeje pre túžbu hladnú
Mesiac sa odráža v špinavej kaluži
Už ani nedýcha, zdravie mu neslúži
A chvíľa blíži sa, keď človek zabudne
Na šťastie - kamienok vhodený do studne
Môcť sa tak opýtať, kto s nami ráta
Môcť sa tak nadýchnuť, vynoriť z blata
Alebo zasadiť mocný strom do zeme
Aspoň sa rozbehnúť, keď lietať nevieme
Raz si tak odhryznúť z chlebíka nádeje
Možno sa niekedy šťastíčko usmeje
Raz si tak odhryznúť z chlebíka nádeje
Možno sa niekedy šťastíčko usmeje...
Koniec konverzácie na chate |
Ht:
Ht:
Ht:
Ht:
Ht:
