Zapletám do vlasov slnko od rána,
Mala som prejsť s tebou cez Rybnú Bránu.
chcela som ti mocne zavolať, že už viem,
ale mlčala som ako tieň.
Vyšiel som k tebe z veľkého tieňa,
teraz neistotu za istotu mením.
Chcem ti to mocne zavolať, dať Ti znamenie,
ale mlčal som ako kameň.
Neboj sa, nehanbi sa
vravieť, že ľúbiš.
Nemlč, lebo láska ťa znova minie.
Neboj sa, nehanbi sa
vravieť, že ľúbiš.
Budeš volať, nezačuje, stratí sa v dave.
Neboj sa, nehanbi sa
vravieť, že ľúbiš.
Dokonca, keď cítiš, že zraníš ticho.
Neboj sa, nehanbi sa
vravieť, že ľúbiš.
Srdce sa raduje, nebo sa raduje, keď to počuje.
Ľúbili sa ako kvety s rosou,
ale roky pred sebou mlčali.
Minuli sa,
Pane daruj im čas.
Ako slovami opísať naše mlčanie,
srdce chce vyspievať svoju túžbu.
Nechcem mu už viac zamykať ústa.
Ľúbim Ťa teraz a tu.
Obraciam ku tebe tvár ako slnečnica,
čo mi môžu zlí ľudia, ja som bezpečný.
Učím sa vravieť, dotýkať slov,
ľúbim Ťa teraz a tu.
|