1. Vrav, nenechaj ma vonku stáť.
Čo mám, všetko v duši ukrývam.
Krajinou sa nesie plač smutných víl,
cítim bol to môj výdych posledný.
R: Tam, kde všetko končí ja začínam,
možno to cítiš a preklínaš,
tú chvíľu, keď som ostal stáť.
Načo som šiel po ceste, ktorá ma privádza
na miesto kde oči zatváram?
A navždy odlietam od vás.
2. Tvár, ktorú poznačil sám čas,
netuší, čoskoro príde o svoj hlas.
Krajinou sa nesie plač smutných víl,
cítim bol to môj výdych posledný.
|
Good Fancy:
.jpg)
Good Fancy:
Good Fancy:
Marián Čekovský:
