Už si Anepamätám
tú tvoju Dkrásnú Etvár,
už Anie.D, E
Toľko Arokov je preč,
všetko Dpoznačil Ečas, nás Atiež.D, E
DNeviem Eprečo práve dnes F#mispomínam.
Či tá Dvôňa leta, Eči niečo F#miviac ...
Vtedy Dmala si Esponku F#mivo vlasoch,
tak Hmirád by som ju videl Ezas.E7, E6
Tmavý večer sadá tam nad dolinu, kde sme my.
Kráčam vedľa teba, nechcem žiadnu inú, môj svet si ty.
Zo stromov lístie ešte nespadne, veď september je za štrnásť dní.
Mesiac si pred tvár oblak pritiahne, keď zacítiš blízko môj dych.
®: Iba Achvíľu, malú Echvíľu,
potom Dďalej Ekaždý Asám.
Iba C#michvíľu a hoc roky Dplynú,
ten Epríbeh si pamäAtám.E7, E6
Dnes už zopár šedín vo vlasoch je, mám na to vek.
Život prežitý, niečo pred sebou, skúsil som svet.
Ale leto roku deväťdesiat ostáva ako vzácny klenot z ďalekých Théb,
ako plagát, pod ktorým večer zaspávam a do tmy šepkám niekoľko viet.
|