2x Máme tie večné perá, ktoré píšu za nás, chceli sme pravdu, pochopenie, tak čo sa každý stará, máme utiecť z tohto sveta, ver nám nie je kam, cesty sú spálené a nikdo nechce ostať sám.
Mala si utiecť z tohto kruhu, ver mi, nie je kam, cesta je spálená a stále neviem čo je čas, občas sa pozerám, že čo to vlastne prežívam, niekedy musím zastať, ten život predýchať.
Tak si ho predýcham a predýchavam stále, keď nebo nemá oblaky a vyhľadávam námet, sa stále prechádzam keď vidím seba tam, chcela som večné perá, vidieť seba, inak sebaklam.
Tie perá, ktoré nikdy nepustím si z ruky, je to život ktorý žijem, keď napĺňam tie zvuky, vidím iba seba, Nikol iba teba, sme tu stále samé, máme tie večné mená tvrdé ako kameň.
A ja som celkom iná, princezná čo nemá vejár, šaty, rubíny a vysnívanú korunu, stačí mi úsmev, verní ľudia, čo občas pobudnú, nechcem sa pýtať mám hudbu a tá mi dáva dýchať.
2x Máme tie večné perá, ktoré píšu za nás, chceli sme pravdu, pochopenie, tak čo sa každý stará, máme utiecť z tohto sveta, ver nám nie je kam, cesty sú spálené a nikdo nechce ostať sám.
Niekedy sa cítim sama ako prst, zaspatá Snehulienka, čo len čaká budúcnosť, nerobí nič preto aby boli veci inak, nerobí chyby, aj tak nie je neomylná.
Píšem svoj príbeh, ako píšem keď je slina, keď ma kopne múza, robím vety inak, keď dostanem chuť, pijem a míňam, chcem toho veľa, tak zvykla som si hýbať.
Každý si píše svoj príbeh, romány či horory, komédie, ako komu príde, ja píšem, keď niečo cítim, čiže nonstop a túto kapitolu ukončujem bozkom.
Každý háji svoje, hovoríme tomu strany, každý klame každého, sú to sebaklamy, nedali ste mi nič, tak nič nepýtajte, nestarám sa do vás, tak sa nestarajte.
2x Máme tie večné perá, ktoré píšu za nás, chceli sme pravdu, pochopenie, tak čo sa každý stará, máme utiecť z tohto sveta, ver nám nie je kam, cesty sú spálené a nikdo nechce ostať sám.
|
