Dmi7Dobrý večer, dobrý deň, dobréFdim ráno prajeme si,
myslíAmime, že tento deň nevráCdimti sa do života,
ak, takDmiiba spomeniem, že tenE7bežný deň nebolAmi7všedný.
Prečo je to vlastne všetko tak, že ráno slnko svieti,
a že keď sa vrhá za oblak, ocitnem sa v tieni,
a keď lístie stromov opadá, príde zimný čas.
Tak akoDmisneh pokrývaFdimzem, tak z ľudíAmi7úsmev uniká,
a keď saDmimráz vryje doFdimnás, tak našeAmi7 srdcia zamyká
a my saCdimstávaDmimeEzamrznuAmití.
A v každom ľudskom tele zvlášť sú štyri ročné obdobia.
Leto je úsmev na perách a zima chlad, čo v srdci má.
Jar prebudením stáva sa, no jeseň veští opäť mráz,
keď znova úsmev na perách nie je všedný.
Možno zopár týchto slov vo vás rozpútalo
tisíc spomienok na chvíle, kedy leto bolo bolo v srdciach,
a kým ho nevymenil mráz.
Prečo vlastne o tom spievam, prečo leto úsmev zamieňa
a zima veští v duši mráz, preto, lebo túžim,
aby v ľuďochEláska bola dominantAná.
Či to veľmi ťažké zdá sa byť, možno ťažšie, než si myslím,
ale verím, že sa vyplní moja túžba po tom období,
ktoré opäť v ľuďoch vymeEní prebudenúAmijar.
|