Túžby v nás získať svet,
sa strácajú, už ich niet.
Pomalým poznaním
po kúskoch ich odhalím.
Čo zmysel má, už zrazu viem
kadiaľ ísť a kadiaľ nie.
Po ranách z hlúpych chýb
- z nich vymaní ma Boží dych.
Láskavý si Otec náš,
stále nás tu sprevádzaš.
Na cestách zblúdeným
vraciaš im smer stratený.
Veď ľúbiš nás vždy bez hraníc,
utieraš nám slzy z líc,
v tebe každý pokoj má,
v objatí ho nachádza. |
Kapucíni:
Kapucíni:
Acharai:
