Na druhej strane rieky od brehov
krajiny ktoré sme skúmali,
nikto tu už viac nebýva.
Uvažujem o plánoch, ktoré sme mali,
uvažujem o veciach, ktoré sme povedali.
Vedel som, že niečo sa zhoršuje,
ale nikdy som nepomyslel, že sa to takto skončí,
nikdy som si nepredstavoval, že si preč,
považoval som za isté, že si tu vždy bola.
Túžim cítiť, že ma niekto miluje,
ale teraz si želám, aby som ťa mohol cítiť nablízku.
Tie dni sú preč.
Ďalšiu šancu už nenájdeme.
Je to koniec našich časov.
Na druhej strane rieky od brehov
krajiny ktoré sme skúmali,
nikto tu už viac nebýva.
Kedysi v sne tam boli deti, ktoré sa raz hrali v prachu.
Teraz som jediná žijúca duša zanechaná tu sama pre seba.
Nebýva tu nikto už nikdy, už nikdy.
Slnko už nikdy nezapadne ani nebude svitať,
mesiac už nikdy nebude zívať.
Tak tichý ako púštny svet,
ale neostal nikto, s kým ho zdieľať.
Už nikdy viac neuvidím tvoju tvár,
nikdy ťa nebudem držať počas stúpania slnka.
Nikdy nebudem vidieť deň,
deň, keď sme rodinou.
Teraz jediné, čo zostalo, je prach, úlomky a spomienky.
Na druhej strane rieky od brehov
krajiny ktoré sme skúmali,
nikto tu už viac nebýva.
Kedysi v sne tam boli deti,
ktoré sa raz hrali v prachu, v prachu, v prachu.
Teraz som jediná žijúca duša zanechaná tu sama pre seba.
Nebýva tu nikto už nikdy, už nikdy.
Teraz som jediná žijúca duša zanechaná tu sama pre seba.
Nebýva tu nikto už nikdy, už nikdy.
Už nikdy, už nikdy, už nikdy. |