Nebol som doma tak dlho,
myslím všetko je rovnaké,
Rodičia si ma odopierajú,
som im iba na klamstvá
Prepáč,Mami, neopustil som ťa,
Otec si nezaslúži meno,
Som len dieťa bez cieľov,
ktoré túži prísť domov
Nikdy neviem kto som,
len kráľ všetkých urobia všetko,
len zabudnutý syn
Mesto pochované po páde,
chodiac po bezmennných uliciach,
pošlem domov pozdrav
Keď padem......
Na mŕtvom konci to začne,
spáliť most nevinných,
spokojnosť je istá,
ako ľahká katastrofa
neviazana úloha,
prekáža mi pod zemou,
ten plytký hrob,
som si vykopal sám!
A presa som bol preč tak dlho,
už si nepamätám kto je zlý,
tá vernosť svetu bezbožníkov
kde patrím
Chodiaca katastrofa,
syn všetkých somárov,
ľutuješ, že som živý,
už nik ma nezachráni
(ľutuješ, že som živý,
už nik ma nezachráni)
Ako ďaleko si pamätám,
sú len hlasy v mojej hlave,
stále sa pýtam:
Čo zlé som im hovorím?
(a hovorí:)
Ako ďaleko som spadol,
radšej mám byť mrtvý
som na konci ničoho,
pozri kde som sa dostal!?
A presa som bol preč tak dlho,
už si nepamätám kto je zlý,
tá vernosť svetu bezbožníkov
kde patrím
Chodiaca katastrofa,
syn všetkých somárov,
ľutuješ, že som živý,
už nik ma nezachráni
(ľutuješ, že som živý,
už nik ma nezachráni)
(nezachráni, nezachráni)
A presa som bol preč tak dlho,
už si nepamätám kto je zlý,
tá vernosť svetu bezbožníkov
kde patrím
Chodiaca katastrofa,
syn všetkých somárov,
ľutuješ, že som živý,
už nik ma nezachráni
(ľutuješ, že som živý,
už nik ma nezachráni)
Bol som doma nachvíľu,
nič si ni nepovedala,
nedočkám sa úsmevu,
toho čo mí chýba tiež
Bol som doma nachvíľu,
nič si ni nepovedala,
nedočkám sa úsmevu,
toho čo mí chýba tiež
|