Poznám jednu slečnu, ktorá je presvedčená o tom,
že všetko, čo sa blyští je zlato,
kupuje si schody do neba...
Vie, že keď sa tam dostane
a všetky obchody budú zatvorené,
použitím jediného slova dostane to, po čo si prišla.
Kupuje si schody do neba...
Na stene je znamenie,
no ona sa chce uistiť,
lebo vieš, niekedy sú slová dvojzmyselné.
Na strome pri potoku je vták, ktorý spieva,
niekedy sú naše myšlienky plné obáv.
Oh, udivuje ma to,
oh, udivuje ma to.
Mávam jeden pocit,
vždy keď sa pozriem smerom na západ
a moja duša žalostne zatúži po odchode.
Vo svojich myšlienkach som už videl
prstence dymu pomedzi stromami
a počul hlasy tých, ktorí sa
postávajúc prizerali.
Oh, udivuje ma to,
oh, naozaj ma to udivuje...
A hovorí sa, že ak sa všetci pridáme k tomu, kto nás vedie,
potom nás on dovedie k podstate veci.
A nový deň svitne pre tých,
ktorí tomu po celý čas zostali verní,
potom sa lesy budú ozývať smiechom.
Ak je v tvojom živom plote ruch, neplaš sa,
to sa len jar pripravuje na príchod májovej kráľovnej.
Áno, máš na výber z dvoch ciest, po ktorej pôjdeš,
ale na dlhé obdobie.
Je však stále možnosť zmeniť cestu, po ktorej kráčaš
a to ma udivuje.
V hlave ti hučí a neprestane to,
ak by si o tom nevedela.
Ten, čo nás vedie ťa volá, aby si sa k nemu pripojila.
Milá slečna, počuješ fúkať vietor?
A vedela si, že tvoje schody sú položené na tom vetri, ktorý fúka?
A ako sa tak derieme dolu cestou,
naše tiene sú väčšie ako my,
tam kráča slečna, ktorú všetci poznáme.
Žiari jasným svetlom a chce nám prezradiť,
akým spôsobom sa všetko stále obráti na zlato.
A ak počúvaš veľmi dobre,
napokon ten tón začuješ,
keď sa stanú všetci jedným a jeden sa stane všetkým,
aby sme boli pevní ako skala a neoblomní.
Kupuje si schody do neba...
|