V šírom poli hruška stojí, vŕšok sa jej zelená,
/:pod ňou stojí moja milá,:/
celá vyplakaná.
Čože plačeš a nariekaš, drahá dušička moja,
/:na ty ručník a utri sa,:/
milenôčka moja.
Akoby som neplakala, ešte viac plakať budem,
/:to pre teba, môj najmilší,:/
že tvoja nebudem.
Keď nebudeš moja, milá, ale budeš bratova,
/:predsa budeš v mojom rode,:/
milenôčka moja.
|