Ďatelinka drobná nemá krásy,
keď ju šuhaj skosí, kvitne zasi.
Taký je aj človek mladý,
keď upadne do choroby,
zakiaľ ho sám Pánboh neuzdraví.
Nedelu nadránom s milú som spal,
a o jej nemoci sa nenazdal.
A pondelok o polnoci,
upadla mi do nemoci,
ach Bože prebože, čo robiť mám.
Povedz mi má milá, čo ťa bolí,
pôjdem ti do Viedne pre doktori.
A mňa bolí hlava, ruce,
a mňa trápi moje srdce,
že ja už nebudem tvoja viacej.
Keby ťa má milá sám Pánboh vzal,
čo som ti sľuboval, to bych ti dal.
Dal by som ti truhlu spraviť,
na dvanástich zvonoch zvoniť,
do hrobu tmavého vyprevadiť.
Dal by som ti spraviť ze zlata kríž,
a na ten krížiček meno Ježiš.
Aby ľudia povedali,
že sme sa my radi mali,
že mi tu, má milá, holubienka sivá, sama ležíš. |
Ľudové [sk]:
Ľudové [sk]:
Ľudové [sk]:
Ľudové [sk]:
