Chcela som nájsť v živote to najkrajšie,
podstúpila som dosť dlhú cestu,
teraz zo sna kričím, vezmi ma preč
a podvedome objavujem svoju temnú stránku.
To zviera vo mne prerástlo,
nedokážem sa mu ubrániť,
niečo sa stalo,
ale to je až príliš ťažké pochopiť..
Dúfam, že som nepreliala krv nadarmo,
tie stopy po žiletke na mojom zápästí...
stálo to vôbec za to?
Prosím odpusť mi!!!
Teraz hľadám svetlo v tej prázdnote,
prosím nezhasínaj ho,
lebo potom moja duša vyhasne
a krv zaleje moje telo...
Bola som ešte príliš malá a naivná,
myslela som, že to nebude až taká ťažká cesta...
Chcela som iba niekoho,
komu by som sa mohla vyžalovať,
tento svet je zlý, nenávidím ho!
Kde súvšetci, ktorím som mohla dôverovať??
Všade je samá tma a temnota,
spoločnosť mi robia iba depka a samota...
Topím sa vkaluži nesplnených prianí,
cítim, že nevládzem ďalej plávať,
všetko to, čo som mala rada už nikdy neuvidím,
chcela som až tak veľa??
Neostáva mi iná možnosť ako to ukončiť,
je koniec, nevládzem už ďalej žiť!! |