Za chrbtom oblaky
a slnko vpredu,
budúcnosť ešte spí,
minulosť nebuď.
Vždy môžeš na cestách
vytvárať svoj domov,
neobzerať sa za Sodomou.
Param, param, param...
Premena niekedy
aj bolesť znamená,
no vždy je postupne
na dobré zmenená.
Len zlaté teľa
sa smeje zúfalo,
že sa tak vyzdobiť
nechalo.
Param, param, param...
Pokorne v pokoji,
sypaný ako peľ,
prichádza len ak si
sa mu ty nevzoprel.
Nádherný čas zlomu
zázračne zacelil,
odvaha čaká na nesmelých.
Param, param, param...
Na dlaniach tymián,
tak niečo zmení to,
toho, kto ty i ja
sme, hľadiac na smútok.
Ktorý sa premieňa
na požehnanie,
padajú skaly,
ja s tebou starnem.
Tu, medzi vojnou
a mierom nesmelo,
v bode, čo nazývam cieľom,
sa už rozvidnelo.
Tu, medzi dobrom
a zlom,
buď dôkazom,
že si sa rozhodol,
že tvoje vnútro
je najväčšou premenou.
Param, param, param...
Tu, medzi vojnou
a mierom nesmelo,
v bode, čo nazývam cieľom,
sa už rozvidnelo.
|
Sima Magušinová:
Sima Magušinová:
Sima Magušinová:
