Tududu duduly...
Tieň slova ruží dávno už onemel,
dvíha sa prach a tichý smútok do očí,
pod rukami, ach, páli ma srieň
a biela zima k nám vchádza na koči,
v diaľke zakvitnú tváre nám stíska mráz,
dvíha sa kniha, krehký smútok do očí.
Hej, zima, zima bledá,
bledá ako krieda,
na stromoch sa háda,
nad domami lieta.
Zima nie je iná
ako hviezda vinná,
do očí sa díva,
robí slzy vína.
Tieň slova ruží dávno už onemel,
dvíha sa prach a tichý smútok do očí,
pod rukami, ach, páli ma srieň
a biela zima k nám vchádza na koči,
v diaľke zakvitnú tváre nám stíska mráz,
dvíha sa kniha, krehký smútok do očí.
Hej, zima, zima bledá,
bledá ako krieda,
na stromoch sa háda,
nad domami lieta.
Zima nie je iná
ako hviezda vinná,
do očí sa díva,
robí slzy vína.
Tieň slova ruží dávno už onemel,
dvíha sa prach a tichý smútok do očí,
pod rukami, ach, páli ma srieň
a biela zima k nám vchádza na koči,
v diaľke zakvitnú tváre nám stíska mráz,
dvíha sa kniha, krehký smútok do očí.
Hej, zima, zima bledá,
bledá ako krieda,
na stromoch sa háda,
nad domami lieta.
Zima nie je iná
ako hviezda vinná,
do očí sa díva,
robí slzy vína.
|
Tatjana Hubinská:
