Na lásku peknú tvár
netreba mať,
na krásu nedá sa
vždy spoliehať,
z tváre sa vyčítať dá,
kto sa len vadí a hrá.
Napokon doplatí
na to len sám,
napokon doplatí
na to len sám.
Možno si pokoj ctíš,
potom len pochopíš,
keď sa raz popáliš.
Tak sa už zobuď,
nie je to sen,
odtrhni zrak svoj
od prázdnych stien.
Spomeň si, Cyrano,
keď si mal rád,
keď si svoj veľký nos
chcel ukrývať.
Roxane zostane tvár,
toho sa Cyrano bál,
skoro sa ten tretí
z obidvoch smial,
skoro sa ten tretí
z obidvoch smial.
Možno si pokoj ctíš,
potom len pochopíš,
keď sa raz popáliš.
Tak sa už zobuď,
nie je to sen,
odtrhni zrak svoj
od prázdnych stien.
Povieš si, klasika,
čo z toho mám,
to sa ťa netýka,
ty chceš byť sám.
To sa mi všetko len zdá,
vravím ti, ak sa to dá,
nájsť vždy len takú tvár,
čo nie je zlá,
nájsť vždy len takú tvár,
čo nie je zlá.
Možno si pokoj ctíš,
potom len pochopíš,
keď sa raz popáliš.
Tak sa už zobuď,
nie je to sen,
odtrhni zrak svoj
od prázdnych stien.
Na na na na ....
|
Tatjana Hubinská:
