V diaľke biela briezka stojí,
dvíha nežnú hlávku
do nebies.
Sním o tejto štíhlej breze,
sním o dávnej tôni
lesa briez.
Biela briezka, biela briezka
z diaľky kýva,
ja o láske snívam.
Briezka chvie sa,
môj sen skvie sa,
tesknú krásnu pieseň
spieva les.
Spí pod briezkou driečne dievča,
slnko zlato vplieta do kučier.
Vánok láska v spánku viečka,
vládne všade nádhera a mier.
Biela briezka, biela briezka
z diaľky kýva,
ja o láske snívam.
Briezka chvie sa,
môj sen skvie sa,
teskná krásna pieseň
znie jej z pier.
Briezka chvie sa,
môj sen skvie sa,
teskná krásna pieseň
znie jej z pier.
Vonku tmie sa,
už sa stmieva,
fúka chladný zimný vietor,
dážď mrholí.
Briezka tesknú pieseň spieva,
slnka lúče v diaľke skryl nám tieň.
Vábna chvíľa,
krásna víla,
keď sa vráti, vo spomienkach
nás zabolí.
Tá biela briezka, biela briezka,
škoda krása tá,
to bol len sen.
Tá biela briezka, biela briezka,
škoda krása tá,
to bol len sen.
Hmm, hmm ...
La la la la ...
|
Dušan Grúň:
Dušan Grúň:
Dušan Grúň:
