Noc, čo noc ukladám si
hlavu do dlaní,
myšlienka o rýchlych pádoch
stále spávať nedá mi.
Vesmír je veľký,
vždy v ňom miesto si môžme nájsť,
už celé veky
platí, kto spadne musí vstať.
To sa stáva,
že keď chcem viac,
dostanem málo,
to sa stáva,
že stratím všetko,
čo za to stálo.
To sa stáva,
každý sa raz v živote zmýli,
to sa stáva,
že nepoviem áno
práve v tejto chvíli.
Náhly pád,
na dno padám zmätene,
náhly pád,
ako staré listy z jesene,
náhly pád,
čo odrazí ma od zeme,
náhly pád,
spolu to vraj zvládneme.
Ó, jéé.
Noc, čo noc ukladám si
hlavu do dlaní,
myšlienka o rýchlych pádoch
stále spávať nedá mi.
Vesmír je veľký,
vždy v ňom miesto si môžme nájsť,
už celé veky
platí, kto spadne musí vstať.
To sa stáva,
že keď chcem viac,
dostanem málo,
to sa stáva,
že stratím všetko,
čo za to stálo.
To sa stáva,
každý sa raz v živote zmýli,
to sa stáva,
že nepoviem áno
práve v tejto chvíli.
Náhly pád,
na dno padám zmätene,
náhly pád,
ako staré listy z jesene,
náhly pád,
čo odrazí ma od zeme,
náhly pád,
spolu to vraj zvládneme.
Jé, jéé.
Náhly pád,
na dno padám zmätene,
náhly pád,
ako staré listy z jesene,
náhly pád,
čo odrazí ma od zeme,
náhly pád,
spolu to vraj zvládneme.
|