Na koncertnej ceste
v celkom cudzom meste
vo výťahu hotela
stretol som tam desať rokov
nezvestného priateľa.
Tak ako, bratku, žiješ,
sype ti tá kapela,
stále tie melódie,
výsluch začal zvesela.
Kým zmohol som sa na slovo,
aj sám si odpovedal,
kým zmohol som sa na slovo,
aj sám si odpovedal,
viem, nestojí to za veľa.
Na polceste k baru
spustil Niagaru
slov o vhodných parcelách
až po tretieho martela.
Držal som sa celkom slušne,
kým som zrazu nepovedal,
držal som sa celkom slušne,
kým som zrazu nepovedal,
nestojí to za veľa.
Viem, nestojí to za veľa,
stretnúť kdesi priateľa,
toho z karty nezvestných,
strelených, či ranených,
čo prehráva, aj víťazí
v súbojoch o viac peňazí.
Zatváril sa divne,
zbledol očividne,
dvíhajúc sa z fotela
mi ešte čosi zaželal.
Vyrovnal som za nás účet,
poučil sa pre budúce,
vyrovnal som za nás účet,
poučil sa pre budúce,
stálo to až priveľa.
Viem, nestojí to za veľa,
stretnúť kdesi priateľa,
toho z karty nezvestných,
strelených, či ranených,
čo prehráva, aj víťazí
v súbojoch o viac peňazí.
|
Martin Chodúr:
Bratislavské Jazzové Dni:
Adam Ďurica:
