Nekonečný tunel noci,
do tmy sa zabodol clivý hvizd,
v starom kufri zvláštny pocit,
že vlakom návratov musím ísť.
Pocestujem, aj keď neviem
celkom presne kam,
šaty svojich nočných túžob
denne prezliekam.
Odložil som do úschovne
ukradnutý sen,
ešte nespím, ešte vládzem,
ešte stále bdiem.
Na peróne dym a sadze,
na slepej koľaji opustený vlak,
ešte nespím, ešte vládzem,
vidím sa v zrkadlách olejových mlák.
Pocestujem, aj keď neviem
celkom presne kam,
ešte nespím vďaka štyrom
holým žiarovkám.
Každá kreslí v inom uhle
môj sediaci tieň,
ešte nespím, ešte vládzem,
ešte stále bdiem.
Pocestujem, aj keď neviem
celkom presne kam,
ešte nespím vďaka štyrom
holým žiarovkám.
Každá kreslí v inom uhle
môj sediaci tieň,
ešte nespím, ešte vládzem,
ešte stále bdiem.
Nekonečný tunel noci,
do tmy sa zabodol clivý hvizd,
v starom kufri zvláštny pocit,
že niekam za tebou musím ísť.
Ešte nespím, ešte vládzem,
ešte stále bdiem,
ešte nespím, ešte vládzem,
ešte stále bdiem.
Ešte nespím, ešte vládzem,
ešte stále bdiem,
ešte stále, stále, stále,
ešte nespím, ešte vládzem,
ešte stále bdiem.
Ešte nespím, ešte vládzem,
ešte stále bdiem,
ešte stále, stále, stále...
|
Paľo Hammel:
Paľo Hammel:
Paľo Hammel:
Paľo Hammel:
