Ja mávam sen,
čo denno denne snívam
a zdá sa, že ten sen bol.
V ňom záhradou,
kde súmrak stíchly, kráčam,
tou voňavou tmou
navôkol.
Tam láska má svoj kút,
dá nám pár krásnych pút,
tam skrývam vášeň, závrať
a v ňom blúznivý náhly smäd,
aj v daždi sa ním viem chvieť.
Ja mávam sen
a vie o ňom len vietor,
že neprezradí ho, viem.
Kde láska má svoj kút,
kde dá pár krásnych pút,
kde skrývam vášeň, závrať
a v ňom blúznivý náhly smäd,
aj v daždi sa ním viem chvieť.
Mávam sen,
však náruč ráno prázdnu,
mám v srdci smäd, v očiach soľ.
Hmlou brieždení
vždy s nádejou chcem ísť,
len tam, áno, tam,
tou voňavou tmou
navôkol.
|