Kde sú piesne trubadúrov,
jemné ako vtáčí dych,
pod krídlami starých múrov
iba refrén zostal z nich.
Vtedy v piesni kvitla ruža,
ponorená do rosy,
po takej vždy ženy túžia,
žiaľ, už sa to nenosí.
Dnes je smiešny trubadúr
s piesňou plnou citu,
s piesňou plnou citu,
dnes je smiešny trubadúr
pod oknami bytu,
pod oknami bytu.
Láska je dnes veru neposedná,
podobá sa na formulu jedna
a tak hľadám, hľadám, hľadám,
hľadám staré piesne trubadúrov,
ahá, hahá.
Staré piesne trubadúrov,
jemné ako vtáčí dych,
pod krídlami starých múrov
iba refrén zostal z nich.
A ten refrén unáša ma,
keď noc hviezdy poráta
a ja v izbe čakám sama
ako víla zakliata.
Dnes je smiešny trubadúr
s piesňou plnou citu,
s piesňou plnou citu,
dnes je smiešny trubadúr
pod oknami bytu,
pod oknami bytu.
Láska je dnes veru neposedná,
podobá sa na formulu jedna,
na na na na ....
|