Človek sa rodí,
prichádza na svet,
má dvoje očí
a má dve dlane.
Kým nevie chodiť,
tak nepozerá naspäť,
nepozná súcit,
ani reči plané.
Potom, keď potok
dobehne rieku,
z chlapca je muž
a z devy je žena.
V komnatách deťom
svoju náruč nesú,
on je pri nej,
nesmie byť opustená.
Máme svoj domov,
plný zdravých detí,
ten domov, ktorý
pred búrkou nás chráni.
Veď tridsať rokov z nebies
teplé slnko svieti,
len z kín a filmov
poznáme hlas zbraní.
Skúsme žiť šťastný život
plným dúškom,
veď sú v ňom krásy,
ktoré každý nemá.
Bdelá noc prikryje nás
vľúdnym jemným rúškom,
keď dám ti na krk
kúsok svojho mena.
Človek sa rodí,
prichádza na svet,
má dvoje očí
a má dve dlane.
V tých očiach nech mu
vždy žiaria hviezdy jasné
a v pevných dlaniach
nežné volá šťastie.
Máme svoj domov,
plný zdravých detí,
ten domov, ktorý
pred búrkou nás chráni.
Už tridsať rokov z nebies
teplé slnko svieti,
len z kín a filmov
poznáme hlas zbraní.
Skúsme žiť šťastný život
plným dúškom,
veď sú v ňom krásy,
ktoré každý nemá.
Bdelá noc prikryje nás
vľúdnym jemným rúškom,
keď dám ti na krk
kúsok svojho mena.
|
Helena Blehárová:
2 Unlimited:
Helena Blehárová:
