Som tulák,
čo pískať vietor naučí,
som tulák,
čo láska dnes ťa v náručí.
Odísť ale musím,
zbohom buď,
nekončí sa moja
bludná púť.
Nemaj slzy v očiach,
aspoň nad našimi tieňmi nezarmúť.
Som tulák
a mám len pytliacky svoj prút,
raz vráti ma do
Ithaky prúd.
Tulák, ktorý bol sám,
keď miloval objatia nýmf,
tulák, ktorý bol sám,
vráti sa k vám.
Vietor loď jak kus plachty kolíše,
zbohom daj,
Odysseus na dlaň ti napíše
novú báj.
Som tulák,
čo pískať vietor naučí,
som tulák,
čo láska dnes ťa v náručí.
Odísť ale musím,
zbohom buď,
nekončí sa moja
bludná púť.
Nemaj slzy v očiach,
aspoň nad našimi tieňmi nezarmúť.
Som tulák
a mám len pytliacky svoj prút,
raz vráti ma do
Ithaky prúd.
Tulák, ktorý bol sám,
keď miloval objatia nýmf,
tulák, ktorý bol sám,
vráti sa k vám,
vráti sa k vám,
vráti sa k vám,
vráti sa k vám.
Nebude sám,
nebude sám,
nebude sám,
ten tulák pán.
|
Karel Hála:
Karel Hála:
Karel Hála:
