Ako tulák
svetom som blúdil,
bolo mi všelijak,
predsa som hral.
Hral som,
keď sa mi zachcelo,
že mi je veselo,
smútok za to nestál.
Život je príma,
tak som si hovoril
a keď som hladný bol,
opäť som hral.
Hral som,
že chlieb je slanina
a voda pálenka,
hlad mi za to nestál.
To, čo vidím
vôkol seba,
dostal som to všetko,
všetko darom z neba.
Nočné tiene,
slnko i dážď,
vlastne mám všetko,
čo aj ty máš.
Ako tulák
svetom som blúdil,
bolo mi všelijak,
predsa som hral.
Hral som,
keď sa mi zachcelo,
že mi je veselo,
smútok za to nestál.
Šaba, daba, šaba, daba ...
Ako tulák
svetom som blúdil,
bolo mi všelijak,
predsa som hral.
Hral som,
keď sa mi zachcelo,
že mi je veselo,
smútok za to nestál.
|