V nočnej záhrade stojíš
a mäkko spí zima,
v mojich rukách biela ruža leží.
Práve prestala dýchať zakliata,
nemáš ju rád,
celú noc v nej iba sneží,
bielo sneží.
Tak jej vráť, prosím vráť,
krehkú dušu,
ruži vráť, prosím vráť,
krehkú dušu.
V nočnej záhrade stojíš
a mäkko spí ruža,
biela polnoc padá na ňu z veží.
Ja som tá ruža biela zakliata
do tvojich rúk,
teraz vo mne iba sneží,
ticho sneží.
Tak mi vráť, prosím vráť,
krehkú dušu,
tak mi vráť, prosím vráť,
krehkú dušu.
Vráť mi už lásku,
čo ma vzruší,
lásku ruží,
čo ma vzruší.
V nočnej záhrade stojíš
a ticho spí ruža,
tak jej aspoň zohrej telo snežné.
Práve prestala dýchať sklonená
do tvojich rúk,
povedz prečo si v nej zaklial
všetko nežné.
Tak jej vráť, prosím vráť,
krehkú dušu,
ruži vráť, prosím vráť,
krehkú dušu.
Tak mi vráť, prosím vráť,
krehkú dušu,
ruži vráť, prosím vráť,
krehkú dušu.
Tak mi vráť, prosím vráť,
krehkú dušu,
ruži vráť, prosím vráť,
krehkú dušu.
|