Mala som päť a on mal šesť,
jazdili sme na koňoch vyrobených z dreva,
on nosil čiernu a ja som nosila bielu
vždy vyhral ten boj,
Prásk, prásk, zostrelil ma,
prásk, prásk, hodila som sa na zem,
prásk, prásk, ten hrozný zvuk,
prásk, prásk, moje zlato ma zostrelilo.
Obdobia prišli a menili časy,
keď som vyrástla, nazvala som ho mojím,
vždy sa smial a vravieval:
"Pamätáš sa ako sme sa hrávali?"
Prásk, prásk, zostrelil som ťa,
prásk, prásk, ty si spadla,
prásk, prásk, ten strašný zvuk,
prásk, prásk, kedysi som ťa vždy zostrelil.
Hudba hrala a ľudia spievali
a len pre mňa kostolné zvony zvonili,
hej, hej, hej.
Teraz odišiel a ja neviem prečo
a i dodnes občas plačem,
nepovedal ani zbohom,
neurobil si čas na to ma oklamať.
Prásk, prásk, zostrelil ma,
prásk, prásk, spadla som na zem,
prásk, prásk, ten hrozný zvuk,
prásk, prásk, môj milý ma zostrelil.
|