Tma halí moje podkrovie,
však obzor v diaľke ružovie,
za mojím oknom svitá,
pýtam sa, rozpačitá,
čo bude ráno, kto to vie,
Ráno je úkladné,
lásku mi ukradne,
čo mi skúpy večer
horko-ťažko dal.
Ráno vždy zvíťazí,
spútané v reťazi,
nechá srdce moje,
tvoje vezme v diaľ,
nechá srdce moje,
tvoje vezme v diaľ.
Mesiac je bledý ako mím,
potajme dúfa a ja s ním,
že moja láska prvá
navzdory ránam trvá,
že raz to ráno pokorím.
Ráno je úkladné,
lásku mi ukradne,
čo mi skúpy večer
horko-ťažko dal.
Ráno vždy zvíťazí,
spútané v reťazi,
nechá srdce moje,
tvoje vezme v diaľ,
nechá srdce moje,
tvoje vezme v diaľ.
Vezme v diaľ.
|
