Skyva: Čas, piaty živel,
priateľ búrlivákov,
dokým ako voda unáša
bezprizorné bytie.
Potom ťa vyzlečie
sťa obilné pole z vlčích makov,
predsa sa ho pýtaš,
načo tu vlastne je.
Potichu sa usmeje a povie, že už stačí,
že bolo dosť váhania a aj šancí,
aby si obrúsil svoje hrany.
Sima: Čas, zvláštny lekár,
ťahá ťa z pulzujúcich smútkov,
nič ti neberie a nič ti nepridáva,
niekedy ťa strhne ako príval, príliš prudko, ale inak len trpezlivo očakáva.
Potichu sa usmeje a povie, že už stačí.
Skyva: Potichu sa usmeje a povie, že už stačí.
Spolu: Že bolo dosť váhania a aj šancí.
Sima: Aby si obrúsil svoje hrany.
Spolu: Ako voda obrusuje kamene,
aj voda času preteká človekom,
tie naše nepoddajné hrany
sa najrýchlejšie obrusujú pri niekom,
kto má pre nás aspoň štipku lásky.
Ako voda obrusuje kamene,
aj voda času preteká človekom,
tie naše nepoddajné hrany
sa najrýchlejšie obrusujú pri niekom,
kto má pre nás aspoň štipku lásky, lásky.
|
Sima Magušinová:
Sima Magušinová:
Sima Magušinová:
Sima Magušinová:
Sima Magušinová:
