Lúka nabitá púpavou
mieri kvetami do mrakov,
vzlietli motýle z ružových diel
rozsievať peľ
na povel páľ.
Z lesa sladký hlas slávičí
spieva kantátu v jedličí,
zdá sa, že je to podľa jej slov
krajina snov
a ty si kráľ.
Vábna na mňa kýva vidina tá,
snáď sa mi to však len sníva, sníva.
Zhora stotisíc bielych sviec
sníma únavu, biedu z pliec,
tvár mi hladí ten strieborný jas,
ba i sám čas
akoby stál.
Papa párapa papápá ...
La la la la ...
Dávno na mňa kýva vidina tá,
snáď sa mi to však len sníva, sníva.
Že lúka nabitá púpavou
mieri kvetami do mrakov,
preto do sveta vystieram dlaň,
najlepšiu zbraň
a ty si kráľ.
Preto do sveta vystieram dlaň,
najlepšiu zbraň
a ty si kráľ.
Papa párapa papápá ...
|