Ten tvoj kufor, starý model,
veľký, pevný, solídny,
ten tvoj kufor, kam sa podel,
stával u mňa celé dni.
Občas sa mu kýchlo z prachu
a bol celý zdesený,
inak len stál pri vešiaku
a zavadzal v predsieni.
Kufor plný vecí, kam ho schovať,
smiala som sa, že si ako poisťovák,
ten tvoj kufor, kam sa podel,
kto ma z vás dvoch poslal k vode,
kto ma z vás dvoch poslal k vode.
Vŕzgali mu staré kĺby,
bývala v ňom jedna myš,
mne, či jemu si raz sľúbil,
že ho skoro vybalíš.
Ten tvoj starý kufor, kam ťa nesie,
chce sa mi tak plakať, ale nesmiem,
plný vecí, kto vie, kde je,
ty už nie si a ja neviem,
ty už nie si a ja neviem.
|