Rád ľuďom spievam,
rád kvety dávam,
túlam sa mestom
a neviem, čo chcem.
Včera tak kráčam
a pozriem na zem,
ležal tam stratený
niekoho sen.
Trocha som váhal,
či zobrať ho mám,
najradšej snívam,
snívam si sám.
V tom sne lúka
a ľahučké krídla,
kvety, čo žiaria,
keď počujú spev.
Celý les púpav
a belasý lev,
zázračný svet,
čo nepozná hnev.
O tom som sníval,
že vám všetkým hrám,
čo bolo ďalej,
už neviem sám.
Krásny sen,
taký viac už nenájdem,
taký príjemný sen,
nikdy viac už nenájdem.
Krásny sen,
taký viac už nenájdem,
taký príjemný sen,
nikdy viac už nenájdem.
V tom sne lúka
a ľahučké krídla,
kvety, čo žiaria,
keď počujú spev.
Celý les púpav
a belasý lev,
zázračný svet,
čo nepozná hnev.
O tom som sníval,
že vám všetkým hrám,
čo bolo ďalej,
už neviem sám.
Krásny sen,
taký viac už nenájdem,
taký príjemný sen,
nikdy viac už nenájdem.
Krásny sen,
taký viac už nenájdem,
taký príjemný sen,
nikdy viac už nenájdem.
Krásny sen,
taký viac už nenájdem,
taký príjemný sen,
nikdy viac už nenájdem.
|