Zhasínam svetlo,
k tomu si skúšam vybaviť
jeho tvár.
Noc so mnou súcit má,
dá spomienok pár
a na ľade, že vráti,
vráti sa k nám.
Prší na okenný rám,
zdá sa, že prichádza k nám,
stále sa prediera tmou,
on šiel, vždy taký bol.
Hovorí drevený rám,
že nám tak je treba čas,
viem, už to ťažko zmením,
čakám a málo spím.
Ú, ú, ú ...
Klope na okenný rám,
viem, navždy prichádza k nám,
s láskou mu prestieram stôl,
je taký akým vždy bol.
Viem, že sa mi to zdá,
to nie je, nie je len čas,
chodím a som šťastná s ním,
je ráno a mám dosť síl.
Klope na okenný rám,
viem, prichádza k nám,
s láskou mu prestieram stôl,
je taký akým vždy bol.
Ó, ó, viem tentokrát
to nie je, nie je len čas,
chodím a som šťastná s ním,
je ráno a mám síl.
Ú, ú, ú ...
Zhasínam svetlo,
k tomu si skúšam vybaviť
jeho tvár.
|