Keď moja maličká
otázku začne klásť,
prosím ťa, mamička,
povieš mi, čo je vlasť.
Jak malý uzlík snov
stúlim ju v náručí,
pár taktov, hľadám slov,
piesne ju naučím.
Postieľka s bábikou
a neha mojich rúk,
komíny s fabrikou
a mäkká tráva lúk.
Mesto, kde môžeš rásť
do nových krásnych rán,
dcérenka, to je vlasť,
jak oči si ju chráň.
Potôčik v údolí
a hory k nebesám,
kde duša nebolí,
kde človek nie je sám.
Domov, kde môžeš nájsť
dvere vždy dokorán,
dcérenka, to je vlasť,
dcérenka, to je vlasť,
jak oči si ju chráň.
Raz moja maličká
to všetko pochopíš,
kým vyjde hviezdička,
kým na svet padne tíš.
Venuj sa zasa hrám,
mama a tvoja vlasť
zabráni nástrahám,
čo by ťa chceli zmiasť.
Postieľka s bábikou
a neha mojich rúk,
komíny s fabrikou
a mäkká tráva lúk.
Mesto, kde môžeš rásť
do nových krásnych rán,
dcérenka, to je vlasť,
jak oči si ju chráň.
Potôčik v údolí
a hory k nebesám,
kde duša nebolí,
kde človek nie je sám.
Domov, kde môžeš nájsť
dvere vždy dokorán,
dcérenka, to je vlasť,
dcérenka, to je vlasť,
jak oči si ju chráň,
jak oči si ju chráň.
|