Náhli sa k obzoru
brezový les,
hrdzavý lišajník,
tráva i vres.
olárny vietor
češe staré sosny
nad Murmanskom,
nad Murmanskom.
Dlho som bez slova
na brehu stál,
len vlny plieskali
o čelá skál.
Keď striebrom dýchol
zamatový súmrak,
nad Murmanskom,
nad Murmanskom.
A potom nohy túlavé
viedli ma k lodiam v prístave,
čo nesú náklad
našich detských snov.
I biele čajky, biely chlad
i krehký biely slnovrat
i bielu noc
s priezračnou tmou.
Až na dno pamäti
som si ťa skryl,
dôverné objatie,
tichých pár chvíľ.
Keď slnko vzbĺkne
v oranžovom ráne
nad Murmanskom,
nad Murmanskom.
A potom nohy túlavé
viedli ma k lodiam v prístave,
čo nesú náklad
našich detských snov.
I biele čajky, biely chlad
i krehký biely slnovrat
i bielu noc
s priezračnou tmou.
Až na dno pamäti
som si ťa skryl,
dôverné objatie,
tichých pár chvíľ.
Keď slnko vzbĺkne
v oranžovom ráne
nad Murmanskom,
nad Murmanskom,
nad Murmanskom.
|